Pomaly prichádzali aj ostatní rodičia a tak nastal čas lúčenia. Deti mali za sebou výživný týždeň. Nadobudli množstvo nových zručnosti (vedia napr. čo je kokosová píla a neboja sa ju použiť 🙂 ) a odnášajú si kopec zážitkov. Aj pre mňa a Janu to bola výnimočná skúsenosť. Bolo úžasné sledovať, ako s akou odvahou sa púšťajú do nových vecí, s akou kreativitou dokážu riešiť problémy a ako dlho dokážu na niečom sústredene pracovať, keď im to dáva zmysel.

Každému dieťaťu by som doprial zažiť ten pocit, keď svojim umom a svojimi rukami vytvoria niečo jedinečné. Ak ste rodič, starý rodič, pedagóg, alebo ktokoľvek, komu záleží na deťoch, odporúčam majstrovanie, ako výborný nástroj na celostný rozvoj dieťaťa. Škola u detí rozvíja hlavne akademické zručnosti. Pomocou nástrojov však spoznávajú hmotný svet, zisťujú ako funguje, ako ho môžu pretvárať a ako premieňať svoje nápady na skutočnosť. A to je veľká vec.

Je sobota ráno, Terazka a Matúš dnes išli za športom a Juraj na rodinnú oslavu, ale ostatných päť detí si nenechalo ujsť posledný deň tohtoročnej letnej Školy majstrovania. Komorná zostava si vyslovene pýta pohodu a relax. Máme ešte pár projektov z predchádzajúcich dní, ktoré by bolo fajn dokončiť, ale slnko aj dnes pečie ako divé, tak uvidíme, na čo dnes budú mať deti chuť.

A tu je Dávidov čln v plnej paráde. (nahrané o pár dní neskôr)

Ostatné deti sa už nevedeli dočkať, kedy sa budú môcť znovu kolísať na vlnách v ich skutočnom člne. Po Dávidovom odchode sme teda hneď vyrazili na jazero. A keďže nás už bolo tak málo, do člna sme sa zmestili všetci, vrátane mňa a Jany.

Podarí sa obrovi zničiť prefíkaný domček, či nepodarí. Na živo pre vás zachytil TV News Kuchyňa.

A tým sa skončila tohtoročná letná Škola majstrovania. Bola v mnohom iná, ako tá minuloročná. Deti sa tento rok rozhodli venovať viac času menšiemu počtu projektov. Loď sa ukázala byť veľmi vďačný projekt, pretože bola zdrojom zábavy aj pri stavbe aj pri plavbe. Použitie v praxi im navyše umožňovala neustále vylepšovať konštrukciu a odstraňovať slabé miesta. Keď sa prvý prototyp potopil, deti to ani najmenej nemrzelo. Namiesto toho sa na druhý deň pustili s chuťou do stavby novej pevnejšej, väčšej, vymakanejšej lode. Mechanické hračky „automatony“ nás tiež niečo naučili. Nie každý projekt sa podarí dokončiť. A to je v poriadku. Dôležité je experimentovanie. V Škole majstrovania považujeme proces za dôležitejší ako výsledok. Novinkou boli aj spontánne projekty, s ktorými prišli deti samé – napr. katapult a bábika pántovička. Čo mi však najviac utkvelo v pamäti je výnimočná úroveň spolupráce. Spolupráca je jedným so základných kameňov Montessori pedagogiky a na deťoch je vidno, že sú zo školy zvyknuté spolupracovať. Nevadia im vekové rozdiely a bez problémov si vzájomne pomáhajú. Bolo úžasné sledovať staršie deti, ako dokážu pracovať ako tím, úplne samostatne, bez zásahov dospelého.

Na teraz si od píliek a vŕtačiek trochu oddýchneme, ale nie nadlho. Po lete začne nový školský rok a s ním aj pravidelný Krúžok majstrovania v ZŠ Márie Montessori. A o rok možno znovu v Kuchyni do videnia.

Rasťo Geschwandtner

Moju myseľ blúdiacu niekde veľmi ďaleko v ríši snov ťahá niečo späť do tohto sveta. Kohút. Kohút, ktorý potrebuje nahlas všetkým vnucovať svoju predstavu rána. Nie nesúhlasím. Zásadne nesúhlasím. Veď je stred noci! Veľmi neochotne precitám. Pomaly si uvedomujem, že som v stane. Vonku počujem hlasy detí.  Začína piaty deň letnej Školy majstrovania.

Kým sa Tereza s Matúšom venovali opravám lode a Dušan rozoberaniu stoličky, Juraj prišiel s prvým návrhom, ako uchytiť kameru.

Niekedy aj zdanlivá drobnosť dokáže podnietiť chuť na experimentovanie.  Oskar sa po ceste do dielne pre nejaký nástroj zastavil pri sude s vodou a objavoval Archimédov zákon v praxi.

Let začal sľubne. Všetko vyzeralo fajn. Na dvore bolo bezvetrie a kamera stúpala k oblakom. Ale akonáhle sa strapec balónov dostal nad strechy, vetrík ho odfúkol k susedovi a balóny stratili výšku. Kamera sa nám zrazu stratila z dohľadu a silón sa oprel o hrebeň strechy. V duchu som tŕpol, či ten tenký silon vydrží. Pripadal som si ako rybár, zdolávajúci kapitálny úlovok. Chvíľu som ťahal, chvíľu popúšťal a dúfal, že sa balóny s kamerou znovu objavia. Po nervy drásajúcich minútach sa nám balón nakoniec podarilo dotiahnuť späť. Až z nasnímaného videa sme videli, že ku kolízii chýbali milimetre a že sa z balónov stala dokonalá špionážna družica.

Silón mál síce dvesto metrov, ale po predchádzajúcej skúsenosti som sa bál balóny pustiť tak vysoko. Družice teda ostali tesne nad nami. Snáď nabudúce.

Kým sa decká plavili na lodiach, spravil som ešte zopár „leteckých“ záberov z nižšej výšky.

Máme za sebou ďalší deň plný majstrovania, experimentovania a vymýšľania. Zajtra nás čaká Sobota – posledný deň tohtoročnej letnej Školy majstrovania. Budeme v komornejšej zostave, pretože Terezka má futbalový turnaj, Matúš cyklistické preteky a Juraj rodinnú oslavu. Dúfam, že Oskarovi prejde nevoľnosť a bude môcť prísť.

Vidíme sa znovu zajtra

Rasťo Geschwandtner