Jedným z možných projektov, ktorý som mal naplánovaný na koniec tohto týždňa, bolo obojživelné vozidlo – plavidlo na kolesách, ktoré by sa dali nejako zdvíhať, preklápať, otáčať tak, aby sa pri plavbe nenamočili. Bohužiaľ, počasie tento týždeň vôbec nevyzerá na kúpanie, tak z toho obojživelníka bude musieť byť iba jednoživelník. Keďže už včera sa začali niektoré deti pohrávať s kolesami a kolieskami, ponúkol som deťom, že si môžeme vyrobiť kolobežku, trojkolku, alebo káru. Myšlienka kolobežky nikoho nenadchla. Všetci sa chceli voziť spolu a tak sme sa vrhli na výrobu viacmiestnych kár.
Najprv sme museli rozriešiť niektoré základné otázky. Môže mať kára tri kolesá? Musia mať kolesá rovnakú veľkosť? Ako by sa dala kára riadiť? A čo brzdy?
Po krátkom brainstormingu prišli ku slovu znovu vŕtačky. Z Jaf Holz som mal k dispozícii obalové preglejky. Deťom sa to zdal ideálny rozmer na viacmiestnu káru, a tak ich nijako neskracovali. Vyrobiť drevený rám podvozku bolo ešte jednoduché...
... ale ďalej sa už deti dostávali do neprebádaných vôd – ako vyrobiť riadenie predných kolies? Niekedy, keď deti nevedeli ako ďalej, pustili sa s chuťou do niečoho, čo ovládali. V tomto momente Maťko, Oskar a Tomi pocítili urgentnú potrebu vybrúsiť povrch preglejky do hladučka.
David s Dominikom zas začali výrobou sedadiel. Stačilo prirobiť k ich čínskym sedacím podložkám zo včerajška vhodné operadlo a je to.
Pavla s Emou už pred dvoma rokmi jednu káru vyrobili. Tento krát sa rozhodli otestovať iný, zložitejší spôsob riadenia.
Dušan sa rozhodol postaviť si vlastné vozidlo. Vybral kolesá zo starého bicykla a úplne iný typ konštrukcie. Hmm, uvidíme, čo sa z toho vykľuje.
Keď už chalani zodrali brúsne papiere, spravili sme si ďalšie kolo konzultácií. Nakoniec sa tím Maťka, Oskara a Tomiho dopracoval k schodnému riešeniu prednej riadenej nápravy. Nastal čas rezania závitových tyčí.
Tomi pri tom skonštruoval famózny hudobný nástroj – niečo na spôsob dažďovej palice. Na závitovú tyč navliekol množstvo podložiek a na oba konce tyče naskrutkoval matky. Podložky postupne padali dole a vydávali pri tom nádherný zvuk.
Dušan meral, počítal, rezal hranoly, ale dielo mu rástlo pod rukami pomalšie. Niet divu – robil sám a vymyslel si odlišnú konštrukciu, takže nemal od koho odpozerať ako na to.
Naopak, Pavla s Emou rýchlo napredovali. V najťažších momentoch im pomohol aj Pavlin dedo.
Dušan zatiaľ získal slušnú prax v rezaní a používaní uholníka.
Majstri používali všetok svoj um. A keď bolo treba, došlo aj na počítanie na prstoch. Alebo si to Ema kontroluje stav manikúry?
Na uchytenie osí kolies bolo treba vyvŕtať do hranolu presný pozdĺžny otvor. Na to je najvhodnejšia stolová vŕtačka.
Presnosť sa dá zvýšiť aj sústredeným hypnotizovaním vrtáku. David je v tom majster.
Dievčatá majú prvé funkčný podvozok s riadidlami. To ale neznamená, že by mali hotovo.
Ani sme sa nestačili obzrieť a z holého podvozku sa stala luxusná limuzína so strechou a bočnicami.
Dušan sa dostal so svojou pôvodnou konštrukciou do slepej ulice. Zvážil možnosti a rozhodol sa prerobiť uchytenie kolies a začať v podstate od začiatku.
Ani nevieme ako a je koniec dňa. Dnes sme toho veľa nenafotili, ale o to viac sme spravili. Väčšina detí odchádza domov. Zostáva len Pavla, Ema, ktorá je u nás na prázdninách a David, pre ktorého si otec príde o pol hodinku. Výborná príležitosť vyskúšať zatiaľ neoficiálne Pavlinu a Eminu káru. Nie je síce ešte úplne hotová, ale evidenčné číslo vozidla už má a to je základ.
Riadenie funguje, kolesá sa točia, motor beží, stierače stierajú. To je rozhodne dôvod na radosť.
Prvý test dopadol dobre. Dievčatá prišli na pár vecí, ktoré budú musieť zajtra upraviť, ale keďže sú o niečo napred pred ostatnými, nebude to problém.
Davidov otec nám doviezol niekoľko krabíc so starými elektrospotrebičmi na rozoberanie. Dievčatá medzi nimi objavili aj elektrický písací stroj a funkčnú registračnú pokladnicu.
Pokladnica nemal kľúč, ale na moje prekvapenie sa ju Pavle podarilo odomknúť pomocou uholníka! Písací stroj bol tvrdší oriešok, ale aj ten sa im podarilo spojazdniť.
O deviatej večer, po dvanástich hodinách majstrovania, sme ich museli pod hrozbou násilia zahnať do sprchy a do postele. Zajtra nás totiž čaká tretí deň Školy majstrovania.
Rastislav Geschwandtner
