Včera sme sa hrali s novými typmi spojení a experimentovali s novými materiálmi. Dnes skúsime zase niečo iné. Niečo radikálne iné – niečo, čo sa nedá spájať skrutkami. Niečo, čo možno rôzne tvarovať a kombinovať. Necháme teda na čas nedorobené projekty zo včerajška a dnes si postavíme lode z PVC rúrok. Okrem PVC rúrok a a tvaroviek, je pripravené množstvo materiálu, ktoré by sa nám mohlo zísť. Zámerne deťom ponúkam viac typov materiálu, než budú potrebovať, aby mali otvorené kreatívne možnosti. Pripravená je nepremokavá fólia (tlačiareň Typografia Plus nám venovala nepodarky z tlače autoplachiet a banerov), veľké kusy preglejky a kartónu (vďaka opätovnej ochote predajcu dreva Jaf Holz), polystyrén, špagát, lepiace pásky, drôt, sk pásky, … proste čokoľvek, čo by sa mohlo zísť. Včera teplomer vystúpal nad 36°C a dnes nás čaká ďalší extrémne teplý deň – vidina chladnej vody v miestnej priehrade nás bude hnať dopredu.
Ale než sa deti pustia do diela, porozprávame si, čo o stavbe lodí vlastne vieme. Pes Bojar nám bude celý deň asistovať, tak pozorne počúva, čo sa bude diať.
PVC rúrky nam poslužia na vyrobu kostry, ktorú následne potiahneme nepremokavou "kožou". Zvažovali sme rôzne druhy pohonu - pádla, veslá, nožný pohon, plachtú ... dokonca aj pohon na spôsob Burlakov na Volge. Všetko som perfektne zdokumentoval, až na to že ...
"Ehmm, Rasťo a prečo má tá loď, čo ju tí ľudia ťahajú, komíny? Keď má komíny, musí mať aj motory a keď má motory, netreba ju predsa ťahať, či?" zamyslel sa Dušan.
Ups. Že by jej došlo palivo? Nie? No dobre, tak tam nakreslím plachetnicu.
Rozprava dokončená, všetko sa zdá byť jasné. Lode budú dve. Jednu budú stavať starší majstri - Matúš, Juro, Tereza, Pavla a Dušan. Budú sa však musieť zaobísť bez mojej pomoci. Ja sa budem venovať prednostne druhému tímu.
V druhom tíme je Oskar, Neo, David a Adam. Najprv sa diskutuje o tvare. Adam s Davidom navrhujú ohnúť rúrky do ladných kriviek pripomínajúcich kajak. Zatiaľ si však nevedia predstaviť, ako to spraviť.
Preberieme teda, rôzne ďalšie možnosti a nakoniec sa zhodneme na jednoduchšom tvare. Víťazný návrh (červenou) je kompromisom medzi ich pôvodným zámerom a niečím, čo si vedia predstaviť vyrobiť.
Kím mladší diskutujú o tvare, starší neváhajú a začínajú stavať. Chcú sa do lode zmestiť všetci a tak maximálne využili veľkosť plachty, ktorú dostali k dispozícii. Chvíľku špekulovali ako spojiť v rohu tri rúrky zbiehajúce sa do jedného bodu, ale potom našli riešenie - všetko vyrieši kombinácia "T" tvarovky a pravouhlého kolena.
Zakrátko aj mladší začínajú spájať rúrky. Od starších odpozorovali, čo s tým nešťastným rožným spojom. Áááá, to je paráda, keď sa nôž zaborí do mäkkej plastovej rúrky! Dnes žiadne pílenie. Stačí mierne otáčať a nôž sa norí do materiálu ako do masla. David reže krátke medzikusy na spojenie T-čka a kolena.
Existuje niečo, čo sa nedá opraviť lepiacou páskou? Po dnešku som presvedčení, že nie. Spolu majstri minuli 5 veľkých kotúčov, t.j. 150 metrov "duct tapu". Adam sa ešte len rozbieha.
Nea pre zmenu fascinoval vysúvací meter. Obzvlášť ten s malými magnetmi na konci. Využil každú príležitosť niečo odmerať.
Starším sa už rysuje skelet. Pavla zafixuje spoj páskou, Matúš skontroluje kvalitu prevedenia. V procese stavby sme zistili, že nebude dosť T-čok. Nevadí, dáme viacej pásky ;-)
OK. Skelet je hotový. Čo ďalej? Pavla príde s nápadom opláštiť boky kartónom a zafixovať - ako ináč - páskou.
Na rozdiel od starších, Oskar s Adamom využívajú aj 45° kolienka na vytvorenie špicatého predku člnu.
A predsa prišlo aj na pílenie! A nie hocijaké. Matúš pomocou pravítka a ponornej píly Festool reže preglejku na potrebný rozmer. S touto pílou robím už roky a je to neskutočne praktický nástroj - navyše oveľa bezpečnejší než tradičné kotúčové píly. Všetky staršie a aj niektoré mladšie deti si vyskúšali odrezať aspoň jeden rez. Vidíte, a máte vyriešené, čo vášmu 7-ročnému dieťaťu na vianoce ;-)
Preglejka sadne na dno ako uliata. Síce až na tretí pokus, ale neviem, či to bolo spôsobené chybou merania, alebo túžbou rezať ešte s Festoolom. Lepiaca páska sa na kartón ukázala byť neúčinná. Vtedy majstri objavili krásu jednorázových plastových zadrhovacích tzv. "sk pások". S nimi sa kartón aj plachta pripevňovali jedna báseň.
Tím mladších za staršími trochu zaostal, ale zato ich loď mala náležitú eleganciu a ladný tvar. Kostra je hotová a preglejka odrezaná na mieru
Výborne, dno z preglejky sedí na prvý pokus.
Matúš, vidno mu iba ruku a kolenu, skúša, či sa dá v lodi aj prespať, v prípade, že by stroskotali na pustom ostrove. Juri zatiaľ baví osádku plavidla trikmi s sk-páskami.
Kým sa starší bavia, David a zvyšok mladšieho tímu zarputilo vylepšuje pevnosť kostry dodatočnými priečkami a, samozrejme, páskou. Hlavne veeeeľa pásky a naša loď sa nikdy nepotopí!
Poslednou fázou je opláštenie lode nepremokavou látkou. Ups - ako ste to merali? Loď je väčšia než kus baneru, ktorý mal tím starších k dispozícii. Jana sa nad nimi zľutovala a venovala im náš nedeľný igelitový obrus.
Tu musím spomenúť jednu vec: Starší tím postavil svoju loď úplne samostatne bez akejkoľvek pomoci odo mňa alebo Jany! Jedinou Janinou úlohou bolo posúvať slnečníky tak, aby boli deti v tej horúčave čo najviac v tieni ;-)
Terezka má dnes tréning a musí odísť o niečo skôr. Súhlasil som teda, aby išli s Janou napred na priehradu. Ja s mladším tímom zostávam dorobiť ich loď a o pol hodinku sa k nim pripojíme.
Konečne na priehrade. Pavla s Matúšom overujú, či ich výpočty boli správne a či je voda dostatočne mokrá.
Panenská plavba začína nesmelo - jeden pasažier a jeden pridŕžač. Ono tá pláva! A ani do vnútra veľa netečie!
O chvíľu sú v lodi všetci. Chýba už len Juraj. Terezka zisťuje, že bez namočenia nohavíc to asi nepôjde.
Juri si pre istotu nechal ponožky. Zrejme aby mu nebolo zima, keby náhodou do lode tieklo.
Loď a jej netradičná posádka vzbudzuje pozornosť miestnych. Výletná plavba prebieha nad očakávanie dobre. Všetko je v absolútnom poriadku. Alebo, žeby nie?
Zadná stena a tiež boky sa začínajú nebezpečne bortiť. Juri sa tvári, že všetko je v pohode ale Tereza začína mať pochybnosti ...
... začína ju chytať mierna panika a chce vystúpiť na breh.
Pri vystupovaní sa razantnejšie oprie a bok a ... do lode začína trochu tiecť. Pavli, obávam sa, že toto už topánkou nevyleješ ;-)
Záchranné člny v nedohľadne, z paluby počuť posledné tóny huslistu a pasažieri sú vydaní na milosť a nemilosť dravým vlnám burácajúceho živlu... No, som sa nechal trochu uniesť.
A tak skončila panenská plavba tohto výstavného plavidla.
Majstri sú však preto majstri, že dokážu všetko opraviť a tak po miernych úpravách a vyhodení teraz už prebytočného kartónu ...
bolo plavidlo opäť schopné plavby. Súčasťou upgradu bola aj montáž dvoch extrémne výkonných motorov.
Ukázalo sa, že na palacinky dokáže tento typ motorov bežať aj na dlhé trate.
S Terezkou sa na dnes lúčime. Prišiel ju vyzdvihnúť ocino, aby stihla tréning.
Po krátkej plavbe sa aj zvyšok tímu pomaly vracia na základňu, pretože im ide za chvíľu autobus domov. Matúš, Dušan, nezdajú sa vám tie pádla trochu dlhé,
Medzitým sa však aj mladším majstrom podarilo dokončiť svoj čln a doraziť na priehradu.
Oskar s Neom dnes hovoria, že nemajú chuť ísť do vody. OK. Tak možno zajtra sa osmelia viac. Adam s Davidom však nezaváhali ani na sekundu. Adam zaberie, že sa až vo vode spraví vír. Žeby budúci Martikán?
Chalanom to ide skvele. Pádlujú ako rodený vodáci, loď udržuje smer, do vnútra skoro netečie.
No povedzte, môže byť niečo lepšie ako prevážať sa vo vlastnej lodi?
Môže. Zobrať na plavbu aj nejakú kočku ;-)
Kočka si to očividne tiež užíva.
Je za nami ďalší nádherný deň, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda.
Na záver dňa nás prišiel pozrieť aj Maťko, ktorý s nami majstroval minulý rok. A David mu, na moje prekvapenie, pekne zrekapituloval našu raňajšiu lekciu o stavbe lodí.
Ale než sa deti pustia do diela, porozprávame si, čo o stavbe lodí vlastne vieme. Pes Bojar nám bude celý deň asistovať, tak pozorne počúva, čo sa bude diať.
PVC rúrky nam poslužia na vyrobu kostry, ktorú následne potiahneme nepremokavou "kožou". Zvažovali sme rôzne druhy pohonu - pádla, veslá, nožný pohon, plachtú ... dokonca aj pohon na spôsob Burlakov na Volge. Všetko som perfektne zdokumentoval, až na to že ...
"Ehmm, Rasťo a prečo má tá loď, čo ju tí ľudia ťahajú, komíny? Keď má komíny, musí mať aj motory a keď má motory, netreba ju predsa ťahať, či?" zamyslel sa Dušan.
Ups. Že by jej došlo palivo? Nie? No dobre, tak tam nakreslím plachetnicu.
Rozprava dokončená, všetko sa zdá byť jasné. Lode budú dve. Jednu budú stavať starší majstri - Matúš, Juro, Tereza, Pavla a Dušan. Budú sa však musieť zaobísť bez mojej pomoci. Ja sa budem venovať prednostne druhému tímu.
V druhom tíme je Oskar, Neo, David a Adam. Najprv sa diskutuje o tvare. Adam s Davidom navrhujú ohnúť rúrky do ladných kriviek pripomínajúcich kajak. Zatiaľ si však nevedia predstaviť, ako to spraviť.
Preberieme teda, rôzne ďalšie možnosti a nakoniec sa zhodneme na jednoduchšom tvare. Víťazný návrh (červenou) je kompromisom medzi ich pôvodným zámerom a niečím, čo si vedia predstaviť vyrobiť.
Kím mladší diskutujú o tvare, starší neváhajú a začínajú stavať. Chcú sa do lode zmestiť všetci a tak maximálne využili veľkosť plachty, ktorú dostali k dispozícii. Chvíľku špekulovali ako spojiť v rohu tri rúrky zbiehajúce sa do jedného bodu, ale potom našli riešenie - všetko vyrieši kombinácia "T" tvarovky a pravouhlého kolena.
Zakrátko aj mladší začínajú spájať rúrky. Od starších odpozorovali, čo s tým nešťastným rožným spojom. Áááá, to je paráda, keď sa nôž zaborí do mäkkej plastovej rúrky! Dnes žiadne pílenie. Stačí mierne otáčať a nôž sa norí do materiálu ako do masla. David reže krátke medzikusy na spojenie T-čka a kolena.
Existuje niečo, čo sa nedá opraviť lepiacou páskou? Po dnešku som presvedčení, že nie. Spolu majstri minuli 5 veľkých kotúčov, t.j. 150 metrov "duct tapu". Adam sa ešte len rozbieha.
Nea pre zmenu fascinoval vysúvací meter. Obzvlášť ten s malými magnetmi na konci. Využil každú príležitosť niečo odmerať.
Starším sa už rysuje skelet. Pavla zafixuje spoj páskou, Matúš skontroluje kvalitu prevedenia. V procese stavby sme zistili, že nebude dosť T-čok. Nevadí, dáme viacej pásky ;-)
OK. Skelet je hotový. Čo ďalej? Pavla príde s nápadom opláštiť boky kartónom a zafixovať - ako ináč - páskou.
Na rozdiel od starších, Oskar s Adamom využívajú aj 45° kolienka na vytvorenie špicatého predku člnu.
A predsa prišlo aj na pílenie! A nie hocijaké. Matúš pomocou pravítka a ponornej píly Festool reže preglejku na potrebný rozmer. S touto pílou robím už roky a je to neskutočne praktický nástroj - navyše oveľa bezpečnejší než tradičné kotúčové píly. Všetky staršie a aj niektoré mladšie deti si vyskúšali odrezať aspoň jeden rez. Vidíte, a máte vyriešené, čo vášmu 7-ročnému dieťaťu na vianoce ;-)
Preglejka sadne na dno ako uliata. Síce až na tretí pokus, ale neviem, či to bolo spôsobené chybou merania, alebo túžbou rezať ešte s Festoolom. Lepiaca páska sa na kartón ukázala byť neúčinná. Vtedy majstri objavili krásu jednorázových plastových zadrhovacích tzv. "sk pások". S nimi sa kartón aj plachta pripevňovali jedna báseň.
Tím mladších za staršími trochu zaostal, ale zato ich loď mala náležitú eleganciu a ladný tvar. Kostra je hotová a preglejka odrezaná na mieru
Výborne, dno z preglejky sedí na prvý pokus.
Matúš, vidno mu iba ruku a kolenu, skúša, či sa dá v lodi aj prespať, v prípade, že by stroskotali na pustom ostrove. Juri zatiaľ baví osádku plavidla trikmi s sk-páskami.
Kým sa starší bavia, David a zvyšok mladšieho tímu zarputilo vylepšuje pevnosť kostry dodatočnými priečkami a, samozrejme, páskou. Hlavne veeeeľa pásky a naša loď sa nikdy nepotopí!
Poslednou fázou je opláštenie lode nepremokavou látkou. Ups - ako ste to merali? Loď je väčšia než kus baneru, ktorý mal tím starších k dispozícii. Jana sa nad nimi zľutovala a venovala im náš nedeľný igelitový obrus.
Tu musím spomenúť jednu vec: Starší tím postavil svoju loď úplne samostatne bez akejkoľvek pomoci odo mňa alebo Jany! Jedinou Janinou úlohou bolo posúvať slnečníky tak, aby boli deti v tej horúčave čo najviac v tieni ;-)
Terezka má dnes tréning a musí odísť o niečo skôr. Súhlasil som teda, aby išli s Janou napred na priehradu. Ja s mladším tímom zostávam dorobiť ich loď a o pol hodinku sa k nim pripojíme.
Konečne na priehrade. Pavla s Matúšom overujú, či ich výpočty boli správne a či je voda dostatočne mokrá.
Panenská plavba začína nesmelo - jeden pasažier a jeden pridŕžač. Ono tá pláva! A ani do vnútra veľa netečie!
O chvíľu sú v lodi všetci. Chýba už len Juraj. Terezka zisťuje, že bez namočenia nohavíc to asi nepôjde.
Juri si pre istotu nechal ponožky. Zrejme aby mu nebolo zima, keby náhodou do lode tieklo.
Loď a jej netradičná posádka vzbudzuje pozornosť miestnych. Výletná plavba prebieha nad očakávanie dobre. Všetko je v absolútnom poriadku. Alebo, žeby nie?
Zadná stena a tiež boky sa začínajú nebezpečne bortiť. Juri sa tvári, že všetko je v pohode ale Tereza začína mať pochybnosti ...
... začína ju chytať mierna panika a chce vystúpiť na breh.
Pri vystupovaní sa razantnejšie oprie a bok a ... do lode začína trochu tiecť. Pavli, obávam sa, že toto už topánkou nevyleješ ;-)
Záchranné člny v nedohľadne, z paluby počuť posledné tóny huslistu a pasažieri sú vydaní na milosť a nemilosť dravým vlnám burácajúceho živlu... No, som sa nechal trochu uniesť.
A tak skončila panenská plavba tohto výstavného plavidla.
Majstri sú však preto majstri, že dokážu všetko opraviť a tak po miernych úpravách a vyhodení teraz už prebytočného kartónu ...
bolo plavidlo opäť schopné plavby. Súčasťou upgradu bola aj montáž dvoch extrémne výkonných motorov.
Ukázalo sa, že na palacinky dokáže tento typ motorov bežať aj na dlhé trate.
S Terezkou sa na dnes lúčime. Prišiel ju vyzdvihnúť ocino, aby stihla tréning.
Po krátkej plavbe sa aj zvyšok tímu pomaly vracia na základňu, pretože im ide za chvíľu autobus domov. Matúš, Dušan, nezdajú sa vám tie pádla trochu dlhé,
Medzitým sa však aj mladším majstrom podarilo dokončiť svoj čln a doraziť na priehradu.
Oskar s Neom dnes hovoria, že nemajú chuť ísť do vody. OK. Tak možno zajtra sa osmelia viac. Adam s Davidom však nezaváhali ani na sekundu. Adam zaberie, že sa až vo vode spraví vír. Žeby budúci Martikán?
Chalanom to ide skvele. Pádlujú ako rodený vodáci, loď udržuje smer, do vnútra skoro netečie.
No povedzte, môže byť niečo lepšie ako prevážať sa vo vlastnej lodi?
Môže. Zobrať na plavbu aj nejakú kočku ;-)
Kočka si to očividne tiež užíva.
Je za nami ďalší nádherný deň, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda.
Na záver dňa nás prišiel pozrieť aj Maťko, ktorý s nami majstroval minulý rok. A David mu, na moje prekvapenie, pekne zrekapituloval našu raňajšiu lekciu o stavbe lodí.
Deň sa skončil, deti sú na ceste domov, lode a vesty sa sušia a nás čaká zajtra ďalší deň, tento krát aj s prespaním.
Vidíme sa zajtra.
Rasťo Geschwandtner
