Dva prototypy lodí, ktoré deti postavili, prešli včera na hladine Kuchynskej priehrady zaťažkávacou skúškou. Úzky elegantný čln mladšieho tímu prežil bez najmenšej ujmy. Len lepiaca páska sa miestami zmrštila a cez vzniknuté medzery medzi plachtou a páskou do člna trochu tieklo. Veľký čln staršieho tímu namal taký šťastný osud – ohnuté a polámané rúrky, vytrhaný kartón, diery v plášti, … Ešte pred odchodom domov sa decká dohodli, že dnes vyrobia nový, trvácnejší čln. Tomu som sa veľmi potešil, pretože tým decká dali jasne najavo, že ich to baví a navyše vylepšovanie konštrukcie na základe vlastnej praktickej skúsenosti je veľmi dôležitú súčasť tvorby a cenným zdrojom know-how. O programe dnešného dňa bolo teda rozhodnuté.
Ráno poniektorí vyzerali, že by potrebovali ešte aspoň dve tri hodinky spánku. Že Terezka a Adam? Nie ste vy náhodou súrodenci ;-)
Keď Adam dozíval a Terezka otvorila oči, rozobrali sme si, čo treba na lodi zlepšiť: treba pevnú loď z ktorej sa dá skákať, treba skrátiť veslá, PVC rúrky nahradiť hranolmi, kartón nahradiť preglejkou, ... Náš pôvodný plán bol postaviť plachetnicu, ale kedže je dnes úplné bezvetrie, plachta by nám len zavadzala.
Problémom bolo aj vydúvanie dna. Dušan sa rozhodol riešiť to vystužením podlahy lode hranolom.
Nenápadne som sa spýtal aj, či by nebolo vhodné upraviť tvar lode a prirobiť jej šikmý predok kvôli lepšej aerodynamike, ale dostal som jednoznačnú odpoveď: "Načo? Však nás je dosť. Budeme všetci pádlovať."
Než sa môžeme pustiť do stavby nového člnu je treba rozobrať zvyšky toho starého. Recyklované rúrky a tvarovky použijeme v budúcnosti na nejaký ďalší projekt.
Matúš je v Škole majstrovania druhý rok a je to vidieť. Rýchlo dokáže odrezať rez presne podľa čiary. O pár rokov mladší David sleduje správnu techniku ...
... a hneď ju s úspechom aplikuje. Tieto "japonské" pílky z Lidla majú deti obzvlášť radi. Sú veľmi dobre nabrúsené a na rozdiel od klasickej európskej chvostovej píly režú ťahom k sebe.
Loď mladšieho tímu zostala plne funkčná, takže nebolo treba vyrábať novú. Juniori sa teda mohli venovať dokončovaniu samočinných strojov z druhého dňa. Oskar vŕta zarážku na hriadeľ. Keď sa vrták zanesie, pomôže dobrý prefuk ;-)
Matúš s Terezou idú rezať preglejku na novú loď.
Čo to bude? Jednomiestny čln? Nie zadné alebo predné čelo lode.
Neo si stihol svoj čln už aj vyzdobiť. Postavička v člne potrebuje ešte trochu upraviť účes a zbrúsiť nos, ale inak už nemá ďaleko od dokončenia.
Vačka z odrezaného a vyhladeného konára funguje. Pri točení kľukou postavička v člne nadskakuje a vytvára ilúziu jazdy po vodnej hladine. Celej scenérii kraľuje americká zástava (dar od FBI - pozostatok z jedného tlmočenia).
K čelám už pribudli aj bočnice. Teraz je na rade dno.
Skriňu, pardón loď, treba dobre utesniť proti vode. Zvažovali sme tulení tuk, alebo horúci asfalt, ale nakoniec voľba padla bežný univerzálny silikón.
Hovorí sa: "Keď všetko zlyhá, prečítaj si návod." Silikónu máme iba obmedzené množstvo, preto čítame návod vopred.
Pavla v návode očividne vyčítala, že sa má pohodlne usadiť do kresla a nechať ostatných pracovať. Návody neradno porušovať.
Juraj sa dnes rozhodol pomáhať Adamovi s jeho samočinným strojom. Špirálové vačky spôsobia, že tyčka pôjde pomaly hore a následne prudko padne.
Oskar s Davidom sa rozhodli, že teraz je ten správny čas ozdobiť si svoje nedokončené projekty. Už Gever Tulley vo svojej Tinkering School spozoroval, že dekorovanie nedokončeného diela je často reakciou detí, keď nevedia ako ďalej. S čím máte problém chlapci?
Očividne s ničím. Maľovanie je proste zábava.
Poznámka pre rodičov: Prstové farby. Idú v pohode oprať ;-)
Dnes máme naplánované prespať. Po obede nastal ten správny čas na stavanie stanov.
Ako to tí Shaolínsky mnísi s tými nunčakmi len robia?
Za chvíľu vyrástlo stanové mestečko ako niekde na Pohode.
Loď je už hotová. Treba ešte vyskúšať, aká je pod ňou tma...
a môžeme vyraziť na priehradu.
Odniesť naše malé plátené žihadlo nie je problém, ...
... ale s drevenou almarou sa už majstri celkom zapotili.
Nasadať, pádla do rúk a ideme na to. Oskar v pozadí sa dnes už odvážil aspoň omočiť nohy vo vode, ale do člna sa mu ešte nechce. Možno neskôr? Uvidíme.
Posádka drevenej rakvy vyráža ako prvá. V tesnom závese za nimi pádluje Adam s Davidom. Juraj má chuť plávať, tak robí motor.
Stále mi akosi chýba ten skosený predok lode, ale pomaly si zvykám. Dušanov otec Dodo, inak odborník na dizajn, ktorý nás prišiel pozrieť to komentoval slovami: "Posunuli ste moje vnímanie toho, čo som doteraz považoval za loď".
Osádky lodí sa rôzne menia. Juro si chvíľu vychutná hladkú jazdu bieleho šípu..
a hneď zas skočí do vody. Tam sa cíti najlepšie.
Mimochodom, drevený čln splnil prvú a najdôležitejšiu požiadavku - dá sa z neho skákať do vody.
Nakoniec sa aj ja dostanem za člena posádky, Že treba niekoho, kto bude drhnúť podlahu ;-)
Na moju veľkú radosť sa Oskar postupne osmelil a vošiel do vody. Najprv po členky, neskôr po kolená a teraz po pás. Na plávanie s Adamom a Davidom ešte nenabral odvahu, ...
ale do člna s nimi napokon išiel. A keď tú slasť raz človek zakúsi, už niet cesty späť.
O chvíľu z neho bol pravý morský vlk.
No a napokon nechali čln člnom a išli sa všetci traja vykúpať. Oskar úplne zdolal svoj strach. A my sme sa tomu úprimne tešili.
Plavci zdravia suchozemcov!
Posádka dreveného škunera zatiaľ ďalej brázdi vody priehrady. Ľavý motor vyzeral, že sa ide zadrieť, tak ho Pavla výdatne chladila vodou.
Plavbu si nenechala ujsť ani Jana.
Po návrate späť na dvor sme sa rozlúčil s Neom, ktorý mal s rodičmi ďalekú cestu domov.
Všetci sme boli príjemne unavení a tak na chvíľu zavládla relaxačná nálada. Starší majstri si zriadili chatovaciu stanicu na visutej sieti.
Slnko pomaly zapadalo a tak nastal čas na opekačku. Ani tu sa majstri nezapreli. K zhliadnutiu boli rôzne trojnožky, závažia pridržiavače a iné vynálezy na správne prepečenie klobásky.
Dobre najedení a mierne zaúdení sme čakali na zotmenie.
Keď už slnko nadobro zapadlo začali sme sa tak, ako minulý rok, zabávať maľovaním svetlom. Fotoaparát som dal na statív, uzávierku nastavil na 10 sekúnd a deti pred objedktívom pohybom rôznych svetiel vytvárali obrazce.
Matúš doniesol z domu koleso, v ktorom blikali modré a fialové LEDky.
To sa stalo najvďačnejším zdrojom svetla. Viete akú auru majú vaše deti? Tie zo školy majstrovania modro-fialovo-červenú.
Všetci chceli vyskúšať byť modrofialovým anjelom.
Oskar morský vlk. Dnes si tričko s kotvou plne vyslúžil.
Deti skúšali rôzne prístupy ...
napríklad kráčať smerom k fotoaparátu a krúžiť pri tom červenou a bielou blikajúcou baterkou, ...
alebo Matúšovým kolesom.
Nové logo Windows.
Skola majstrovania 2013
Už len umyť zuby a zalahnúť do spacákov. Je nádherná teplá hviezdnatá noc a zajtra ďalší slnečný a extrémne teplý deň. Sladké sny
Rasťo Geschwandtner
