Moju myseľ blúdiacu niekde veľmi ďaleko v ríši snov ťahá niečo späť do tohto sveta. Kohút. Kohút, ktorý potrebuje nahlas všetkým vnucovať svoju predstavu rána. Nie nesúhlasím. Zásadne nesúhlasím. Veď je stred noci! Veľmi neochotne precitám. Pomaly si uvedomujem, že som v stane. Vonku počujem hlasy detí. Začína piaty deň letnej Školy majstrovania.
Ako to tie deti robia? Kde berú toľko energie? Kým som si ja stihol rozlepiť oči a obuť topánky Oskar, Adam a David už boli vylezení na strome. Jana s babičkou zatiaľ chystali raňajky.
Pri raňajkách každý rozprával, čo sa komu snívalo a ako prežil noc. No a potom sme sa už vrhli na hlavný projekt dňa. Od priateľov z Triad Advertising som požičal super ľahkú minikameru GoPro. Našim cieľom je vytiahnuť ju nejakým spôsobom bezpečne do čo najväčšej výšky, spraviť výškové zábery z okolia a bezpečne ju dopraviť na zem. Ak by sa aj prvé dva zámery nepodarili, na treťom mi celkom dosť záležalo. Chalani s Triadu by sa asi netešili, keby som im povedal, že ich kamera lieta niekde v stratosfére.
Davidov otec nám doniesol tlakovú nádobu s héliom a balóny. Už len vymyslieť, ako kameru upevniť na balóny a ako zabezpečiť, aby nám balóny s kamerou neuleteli.
Kým sa Tereza s Matúšom venovali opravám lode a Dušan rozoberaniu stoličky, Juraj prišiel s prvým návrhom, ako uchytiť kameru.
Niekedy aj zdanlivá drobnosť dokáže podnietiť chuť na experimentovanie. Oskar sa po ceste do dielne pre nejaký nástroj zastavil pri sude s vodou a objavoval Archimédov zákon v praxi.
Ale vráťme sa k zadaniu dňa. Kým Juraj vyrábal uchytenie pre kameru, mladší majstri mali za úlohu nafúkať balóny héliom. Koľko ich asi budeme potrebovať?
Deti zvládali nafukovať balóny bez problémov, ale s viazaním uzlíkov som im už musel pomôcť.
Jana robila s héliovou bombou prvý krát, tak ju musel David najprv zaškoliť.
Sem tam nejaký balón praskol. Ale ako vedieť, kedy to presne bude. Najlepšie si chrániť sluch preventívne.
Keď už bol z balónov celkom slušný strapec, zdalo sa nám, že to musí byť dosť.
Bolo načase vyskúšať celé zariadenie. Na balóny sme uviazali pripravený držiak kamery z XPS polystyrénu, ktorý nám zostal zo stavby lode. Dedo nám pripevnil jeho starý navíják na kus lieskovej palice a balóny sme upevnili na silón. Keď sme do pripraveného otvoru vsadili kameru, zistili sme, že balónov je ešte málo. Pár sme ich ešte dofúkali a pripravili sa na prvý experimentálny let.
Let začal sľubne. Všetko vyzeralo fajn. Na dvore bolo bezvetrie a kamera stúpala k oblakom. Ale akonáhle sa strapec balónov dostal nad strechy, vetrík ho odfúkol k susedovi a balóny stratili výšku. Kamera sa nám zrazu stratila z dohľadu a silón sa oprel o hrebeň strechy. V duchu som tŕpol, či ten tenký silon vydrží. Pripadal som si ako rybár, zdolávajúci kapitálny úlovok. Chvíľu som ťahal, chvíľu popúšťal a dúfal, že sa balóny s kamerou znovu objavia. Po nervy drásajúcich minútach sa nám balón nakoniec podarilo dotiahnuť späť. Až z nasnímaného videa sme videli, že ku kolízii chýbali milimetre a že sa z balónov stala dokonalá špionážna družica.
Ďalšie pokusy s balónmi sme odložili na neskôr, keď vietor trochu ustane. Do obeda chýbal ešte nejaký čas a všetky deti mali po dlhom včerajšom dni oddychovaciu náladu. Oskar sa navyše necítil dobre, tak ho mamina prišla zobrať, nech si doma trochu oddýchne. Zaradili sme teda pohodovú aktivitu - rozoberanie elektroniky.
Ako rozobrať zariadenia bez použitia sily? Nájsť skrutku skrytú pod nálepkou alebo nenápadnú západku je niekedy takmer detektívna práca.
Tereza s Dušanom si zobrali za pacienta starý notebook - veľmi vďačný kus elektroniky na rozoberanie. Má množstvo super cool dielov, ale je ho problém otvoriť.
Juraj s Adamom zvolili ešte vyšší level - starý kotúčový magnetofón. Pamätáte? To je ešte to pred kazeťákmi. Minimum elektroniky, zato kvantá rôznych mechanických dielov. Zvládnuť takúto mašinu však nie je ľahké, pretože skrutky sú často poistené proti uvoľneniu kvapkou farby. Na uvoľnenie niekedy treba väčšiu silu. Keď to už nejde inak, pomôže dedo.
Davidovi padol za obeť starý VHS videorekordér. Chvíľu nevedel zdolať kryt, ale potom mu to už išlo hravo. Ťažké ruky mu pomáhal nadľahčovať špeciálne vyvinutý nadľahčovač rúk - alias balón na šnúrke.
Ani nadlahčovač rúk však nezabránil malému úrazu. Sklenený displej je síce pekný, ale o jeho ostré hrany sa dá ľahko porezať. David to už teraz vie. Ranku Jana zadezinfikovala, ošetrila a mohli sme pokračovať ďalej.
Každý objavil niečo zaujímavé. Dušan s Terezou sa v notebooku dostali až k hard disku. Ktovie, kde presne sú uložené všetky tie hry, filmy a dokumenty.
Matúš objavil, aký silný je magnet v obyčajnom reproduktore.
Davida nejaké dáta vôbec nezajímajú. Prečo aj, keď sa z hard disku dajú spraviť také super oči.
Adama fascinovalo mechanické počítadlo - kedysi nevyhnutná súčasť každého magnetofónu.
Po obede sme nechali elektroniku elektronikou a išli zbaliť stany. Najviac nám dal zabrať Davidov "samorozbaľovací" stan. Rozbalil sa automaticky sám, čože o to, ale ako ho potom nasúkať do toho kruhového obalu? Po mojich 4 neúspešných pokusoch prišla Terezka a spolu sa nám podarilo zbaliť stan na požadovanú veľkosť. Väčšina tyčiek zostala celá ;-)
Aj dnes je extrémne horúci deň a preto sa decká už od rána tešili, kedy budú môcť znovu vyraziť na vodu. Skriňo-škuneru sa dostalo niekoľko ďalších vylepšení - stojan na dáždnik proti krupobitiu a balóny na nadľahčovanie čela lode.
Ustal aj vietor, tak sme zobrali so sebou aj balóny a vyskúšali nový let kamery do stratosféry. Dúfali sme v nejaké exkluzívne zábery zakrivenia zeme, nízko letiacich družíc alebo Felixa Baumgartena.
Silón mál síce dvesto metrov, ale po predchádzajúcej skúsenosti som sa bál balóny pustiť tak vysoko. Družice teda ostali tesne nad nami. Snáď nabudúce.
Kým sa decká plavili na lodiach, spravil som ešte zopár “leteckých” záberov z nižšej výšky.
Posádka lode je na palube, kapitán spraví ešte jednu pózu pre senzáciechtivých novinárov a loď môže zdvihnúť kotvy. Kurz hlbšia voda.
Čo môže byť lepšie, než si skočiť do osviežujúcich vĺn z vlastnoručne vyrobenej jachty. Všetci jachtali, aká je senzačná.
Hélium z balónov pomaly unikalo a balóny čoskoro stratili potrebnú nosnosť. Vybral som teda kameru a balóny rozdal miestnym deťom.
Slnko sa blíži k obzoru a je čas ísť domov. Deckám sa z vody nechce, ale nedá sa nič robiť. Po plavbe okolo priehrady prichádza loď s posádkou do domovského prístavu.
Máme za sebou ďalší deň plný majstrovania, experimentovania a vymýšľania. Zajtra nás čaká Sobota – posledný deň tohtoročnej letnej Školy majstrovania. Budeme v komornejšej zostave, pretože Terezka má futbalový turnaj, Matúš cyklistické preteky a Juraj rodinnú oslavu. Dúfam, že Oskarovi prejde nevoľnosť a bude môcť prísť.
Vidíme sa znovu zajtra
Rasťo Geschwandtner
