Minuloročnú premiéru Školy majstrovania sme si všetci užili. Páčilo sa deťom, rodičom aj nám. Dcéra Pavla viac krát počas roka spomínala, že sa už teší na leto, keď bude znovu Škola majstrovania. Že si to tento rok zopakujeme, bolo teda viac menej rozhodnuté. Kedy to ale spraviť? Do 5. júla som sa venoval prípravám TEDxBratislava a od u ideme stavať rodinný dom? Po rodinnej diskusii sme si jeden voľný týždeň predsalen našli. Od 22. júla teda v Kuchyni na Záhorí začala letná Škola majstrovania 2013.
Prihlásilo sa viacero rodičov,ale keďže jedným so základných princípov Školy majstrovania je individuálna pozornosť a čas venovaný každému dieťaťu, mohli sme zobrať iba osem detí – s Pavlou deväť. S väčšinu z nich sa poznáme z Krúžku majstrovania, ktorý počas školského roka vediem v ZŠ Márie Montessori v Lamači, ale prišiel aj Neo, ktorý bude každý deň dochádzať až z Hlohovca!
Projekty sú pripravené, uvidíme, čo z nich zrealizujeme ;-). Na vyslovenú žiadosť detí aj tento krát začíname dobre známym projektom z minulého roka…, ale poďme poporiadku.
Čo môže byť na ráno lepšie, ako dobrý príbeh. No, keď nie dobrý, tak aspoň príbeh. Bola raz jedna krajina, kde žil národ menom Ušibuši...zomierali veľmi mladí...už 30-roční boli starci...mali dlhé brady, aj ženy ... celý svoj život stáli alebo chodili ... spávali postojačky, zavesení za dierky v ušiach...taký to bol národ. Až raz niekto, už nevedno kto, prišiel s nápadom sadnúť si. Ale nebolo kam. Tak sme sa im rozhodli spraviť nejaké stoličky ;-) k dispozícii sú preglejky narezané na dlhšie úzke pásy, štvorce a obdĺžniky z masívneho smreku, skrutky jednej dĺžky a hlavne - akumulátorové vŕtačky.
Pavla s Terezou mali už skúsenosť z minulého roku a očividne mali plán. Bez váhania sa pustili do práce.
Neo je sice tento rok prvý krát, ale tiež sa dokázal rýchlo zorientovať. Zrejme tušil, že Ušibušiovia budú k tým stoličkám potrebovať aj ďalší nábytok a tak sa rozhodol postaviť stolík. Za pár minút hlásil hotovo. Celý deň ale pred nami. čo s tým? Hmm, možno by sa to ešte dalo nejako vylepšiť.
Matúš s Jurim sa rozhodli spoločne spraviť lavicu. Aby nebolo pochýb, kto za koho kope, tak si dnes obliekli rovnaké dresy.
Tie nohy boli aj na Neov vkus dosť nestabilné. Čo by sa s tým dalo spraviť? Žeby pomohlo vystužiť preglejku obdĺžnikmi z dreva.
Do preglejky nepredvŕtavame diery. Niekedy je preglejka dostatočne mäkká, ale niekedy treba na začiatok použiť donucovacie prostriedky. Len teraz neviem, či sa Adam klepol po prste, alebo si k práci píska? Z marketingového hľadiska, povedzme radšej že si od radosti pohvizduje;-)
Dávid s Oskarom sú najmladšími majstrami v tejto skupine - obaja idú do druhého ročníka. Ich stolička, nebude len taká hocijaká, ale nepredbiehajme.
Súdiac podľa účesov, noc bola zrejme ťažká, ale aj napriek tomu hýrili Juri s Matúšom dobrou náladou.
Ešte posledný blok a nohy sú vystužené. Uvidíme, či to zaberie.
Pavla s Terezou sa každá pustili do vlastnej stoličky. Obe si za základ zvolili uzavretú kocku, ale každá to poňala inak.
Kým Pavlin dizajn sa prihováral svojou nepravideľnosťou tvarov a foriem, ...
Tereza vsadila na súmernosť a estetický dojem - na jej stoličke, boli skrutky úhľadne zoradené v presných rozostupoch.
Bolo úžasné sledovať, ako si Oskar s Dávidom pomáhali - každý chvíľu držal a chvíľu skrutkoval. A na práci to bolo vidieť. Pripravených už mali 7 nôh.
Bojara to však očividne nevzrušovalo. Vŕtačky príjemne bzučali a on si pokojne driemal.
Až doteraz prebiehalo všetko štandardne. Lavica už mala sedátko, keď Matúš s Jurajom dostali chuť na experimentovanie: "Rasťo, potrebovali by sme dlhšie skrutky. A Rasťo nemáš náhodou takéto drevo len kratšie? A tu by sme potrebovali vyvŕtať dierku, ..."
Chvíľu som odolával, a tak používali, čo mali. To im však nebránilo nachádzať netradičné konštruktérske riešenia - napr. použiť skrutku ako výškový doraz ...
a na ňu potom šikmo druhou skrutkou oprieť odrezok doštičky z preglejky.
"Mám nápad!" povedal Neo a bez váhania začal demontovať poličku, ktorú ku stolíku pred tým pracne priskrutkovával. Presne v tom spočíva krása tejto aktivity - prichádzať z riešeniami a potom ich postupne vylepšovať.
Terezine kreslo sa pomaly menilo na pohodlný trón.
Nech žije kráľovná! Vaše Veličenstvo, ale tá noha cez nohu sa k vášmu postaveniu (posedeniu) nehodí.
Voila! Stolička so siedmymi nohami (pre extra bezpečnosť a stabilitu) je na svete. Na hrboľatom teréne išla dopredu ako stonožka.
Pavline umelecké dielo - nepravidelnosťou k harmónii.
Juri a Bojar - dvaja kamaráti z minulého roka. Bojar ma na Juriho slabosť - ako na každého, kto je ochotný ho trochu pohladkať.
Obed a po obede prestávka. Na starom orechu sme našli super coolového chrobáka. Chvíľu robil, že tam nie je, a potom odišiel do trávy za svojím chrobačím biznisom
Na rad prišla aj stará bezpečnostná stavbárska sieť natiahnutá medzi dvoma orechmi.
"Pozri aký obrovský list!" Dávid ním bol fascinovaný.
Po obede sa už diela začínali hromadiť a úbohí Ušibušiovia si konečne po rokoch odriekania mali kde sadnúť.
Lavica s príslušenstvom pre obzvlášť vláčnych Ušibušiov
Všetka preglejka sa už minula a do piatej ešte stále ďaleko. Čo budeme robiť? Chvíľka tvorivého rozjímania. Nečakaná návšteva X-menov zanechala za sebou hlboké šrámy (tetované).
Výbuch tvorivosti spustil Neo - z dvoch dosiek si vyrobil žabu a prirobil je preglejkový vyplazený jazyk. Baby sa hneď chytili a svetlo sveta uzrela super zaujímavá "bábika" - zatiaľ má len oči.
Chalani na bábiky nie sú, tak si vymysleli, že idú vyrobiť katapult. Matúš býva neďaleko hradu Pajštún, tak sa mu možno katapult zíde. Pri prvom nákrese, ešte guma ťahá rameno katapultu dozadu namiesto dopredu, ale na svoj omyl rýchlo prišli.
No a z výkresu je len krok k realizácii. Matúšovi s Jurim stačí dať priestor a mám pocit, že by zostrojili aj raketoplán.
Základnňa takmer hotová.
Oskar si medzičasom stihol vytrhnúť kývajúci zub - tento rok máme tuším samých drsňákov (a drsňáčky, samozrejme).
Pavla objavila pánty a mieni ich použiť.
Adam si zaumienil spraviť sklopné operadlo: "Pán asistent, tu mi to podržte".
V Škole majstrovania riešime šitie do desať stehov na počkanie - viacmenej bezbolestne, Juri môže potvrdiť ;-)
Skladacia bábika "pántovička" sa pomaly začína rysovať.
Zatiaľ má, chúďa, prázdne útroby, ale to nebude dlho trvať
Sklopné operadlo sa už dá sklápať, len zatiaľ ho musí držať v zvolenej polohe niekto prísediaci.
Dvaja konzultanti Dávid a Neo prišli vyskúšať prototyp a poskytnúť cenné rady.
Ahááá, Tereza už inštaluje hrubé črevo (priamo napojené na mozog - ak ste ešte v anatómii nebrali). Pavla zatiaľ vyštikáva niečo, čo by mohlo slúžiť ako cievny systém, prípadne ako náhrada za provizórne nakreslený 2D mozog.
Je časť ísť domov a tak všetko musí počkať do zajtra, vrátane rozrobeného katapultu.
Majstri nosia kolty "proklate nízko".
Dovidenia zajtra, priatelia.
