Tak, a je to tu. Posledný deň tohtoročnej Školy majstrovania. Máme za sebou dva týždne projektov, vymýšľania a konštruovania. Zostáva nám jediný deň, počas ktorého by sme mali dokončiť projekt zo včerajšieho 11. dňa.
Ráno sa deti zobudili približne o pol siedmej. Keď som vstal aj ja, dievčatá my celé natešené rozprávali, že keď som včera večer zaspal, oni si ešte zasvietili baterku a hrali karty. Pridal sa k nim aj Matúš so susedného stanu. Tak preto tam bolo večer toľko chichúňania a šušotania. Pavla vedela, že rýchlo zaspím a tak kuli pikle. No, som zvedavý, ako im to dnes pôjde s vŕtačkami, keď tak ponocovali. Terezka musela navyše skoro ráno odísť, pretože dnes hrá futbalový zápas. Budeme si teda dnes musieť pomôcť aj bez Terezky aj bez Riška.
Po raňajkách sme si hneď dali zákusok – rozoberanie elektroniky. Budeme potrebovať súčiastky na Stroj času. Základné pravidlo pri rozoberaní: nepoužívať silu, ale rozum. Keď to niekto vedel zložiť, malo by to ísť aj rozložiť. Len treba nájsť všetky skrutky (niekedy skryté pod nálepkami alebo gumenými nožičkami), prípadne odistiť všetky západky.
Kým som sa venoval druhým, Tete rozobrala aj baterku z mobilu. Baterka je v podstate veľmi jednoduchá vec - články tvoria dva kovové prúžky namočené v elektrolyte a oddelené izolantom. Materiály použité v niektorých baterkách sú škodlivé pre životné prostredie, preto sme prúžky dali do sáčku a odložili k ostatným batériám, ktoré zanesieme na recykláciu do predajne elektrospotrebičov.
Adamko sa už pár dní tešil na to, ako rozoberie starý notebook, ktorý mal od tatina. Chvíľu nám trvalo, než sme vyriešili záhadu jeho otvárania. Zdalo sa, že všetky skrutky sú vyskrutkované, ale v strede niečo stále držalo. Nakoniec sme objavili ešte jednu skrutku dobre ukrytú z vrchnej strany pod klávesnicou. Potom sa už sezam sám otvoril.
Maťko Adamovi výdatne pomáha.
Pavla s Tete sa s chuťou pustili do starého kazeťáku. Kazeťáky sú vďačné na rozoberanie, pretože je v nich mnoho zaujímavých vecí: motorčeky, feritová anténa, veľa rôznych ozubených koliesok, tlačidlá, displeje, … Pavlina obľúbená disciplína je vyštikávanie válčekových kondenzátorov z plošného spoja. Výborne sa hodia na zalievané roboty.
Rozoberajú všetci, okrem Danka. Danko už pracuje na prístrojovej doske budúceho Stroja času. Každý stroj času potrebuje dve klávesnice a hlavne dostatočné chladenie. Pri prelete okolo Proxima Centauri býva niekedy horúco.Adamko už hľadá, ako by sa dostal k displeju. Ahááá, mini skrutky schované pod gumičkami.
Maťko sústredene otvára router. Bude tam niečo zaujímavé? Ukáže sa, že ani nie. Jedna doska s pár integrovanými obvodmi. Nuda.
To kazeťák, to je úplne iné kafe, …
… už pol hodinu na ňom robia traja skúsení chirurgovia a stále je čo vyštikávať. Kde len všetky tie kondenzátory dáme? Matúš si ich zatiaľ odkladá na viečko zo zaváraninového pohára.
Maťko sa pre zmenu pustil do ručného mixera. Ešte fungoval. Len ložisko na tyčke bolo poškodené. Vo vnútri nájdeme určite nejaký silný motor. Jéééj, však toto je lodička!
Maťko má plán. Lodičku si zoberie domov a s tatinom z nej spravia super ponorku. Oči mu svietia nadšením. Preskúmame aj reaktor budúcej ponorky. Rotor, stator, vinutie, uhlíky – to všetko máme doslova na dlani.
Čas na desiatu. Decká rýchlo doplnia hladinu cukru a letia späť k operačnému stolu.
Adamkovi sa konečne podarilo rozobrať displej. Z coolovej zväčšovacej fólie by bol dobrý štít na skafander.
V našom Stroji času sa ale bude cestovať bez skafandra. Ako by to vyzeralo, keby sme doleteli do starovekého Egypta v skafandri. Musíme byť hlavne nenápadní.
Adamko našiel vhodný mechanizmus na prekonanie rýchlosti svetla.
Keď sme už vybrali všetko, čo sme potrebovali, zvyšný šrot sme dali do vreca a pokračovali v konštrukcii Stroja času. Kostra brány na skoky v čase sa už začína rysovať. Hlavné dizajnérky teraz musia nájsť vhodnú polohu na umiestnenie prístrojového panelu. Je to tajné, preto všetci pomocníci musia mať zavreté oči.
Diskusia na tému koncového čísla tajného kódu, ktorý umožní vstup do časobrány, pokračuje. Danko, náš hlavný elektroinžinier vysvetľuje svoje argumenty, prečo by to mala byť dvojka.
Máme ešte veľa práce, ale po obede je treba zbaliť stany.
Nafukovacie karimatky sa najlepšie vyfukujú, keď si na ne sadnete. To všetci skúsení cestovatelia vedia. Maťka to ale trápiť nemusí. Jeho karimatka nie je nafukovacia.
Matúš je samostatná jednotka. Tak, ako si stan sám postavil, tak si ho aj bleskurýchlo zložil.
To Pavla s Tete, to je nerozlučná dvojka. Tie robia všetko spolu. Niet divu, poznajú sa už od materskej škôlky.
Čas sa nám kráti a na stroji času je ešte stále veľa roboty. Tete strihá z igelitových vriec pruhy, ktoré budú oddeľovať náš časopriestor od minulosti, či budúcnosti.
Maťko s Adamkom dokončili hrubú konštrukciu časobrány. Teraz ostáva dokončiť prístrojovú dosku a na bráne vyrobiť steny.
Danko inštaluje držiak na zasúvací čip. Naťukáte tajný kód (končiaci dvojkou) vložíte zasúvací čip a ten sa rozsvieti na modro, čo znamená, že môžete vstúpiť do medzipriestoru brány a navoliť si, kam chcete ísť a aké tam má byť počasie.
Adamko Danka pre istotu kontroluje, aby nedošlo k nejakému fatálnemu omylu.
Vstup do medzipriestoru brány bude modrý, vstup do iného času bude zelený, steny oranžové a strecha žltá. Nijak inak to predsa nemôže byť.
Adamko skúša prejsť cez časobránu, ale jasné, že to nefunguje, keď ešte nie je nainštalovaná prístrojová doska.
Začína sa nám povážlivo krátiť čas a ešte toľko je toho potrebné spraviť. Jana ide pomôcť pri dokončovaní prístrojovej dosky.
Jedna klávesnica nakoniec bude stačiť. Aspoň bude miesto na volič ročného obdobia a počasia. By ste sa čudovali, čo dokáže pár kondenzátorov, keď sa dobre zapoja.
Prístrojová doska sa zahusťuje. Pribudlo slúchadlo. Kto vie, do ktorého zúčtovacieho obdobia sa budú započítavať hovory z medzičasopriestoru.
Budeme potrebovať aj LEDky. Veľa LEDiek. Danko má na teraz práce s elektronikou dosť. Naučil Pavlu letovať a išiel si oddýchnuť k aku-vŕtačke.
Tete zaobstará vývesný štít, aby si niekto nepomýlil našu časobránu s telefónnou búdkou.
Všetky systémy fungujú! Len tlačidlo dážď nejako hapruje. Nevadí, budeme nateraz musieť vydržať bez dažďa. Necháme sa opršať doma. Dosku možno inštalovať.
Steny aj strecha je hotová a nápis visí. LEDky sú prichystané, stačí ich už len zapojiť. Danko ešte dorába skrinku na volič tajného vstupného kódu.
Skrinka je hotová, ale bohužiaľ, už ju nestihneme zapojiť. Rodičia sú už tu a nám sa minul čas. Chýbalo tak málo a mohli sme sa vydať do budúcnosti alebo do starovekého Egypta. Stroj času si teda bude musieť ešte počkať na dokončenie, pretože Majstri dnešným dňom ukončili svoju stáž na tomto výskumnom pracovisku a vrátili sa späť domov.
Ak by ste sa rozhodli Stroj času dokončiť, čaká tu na vás. Presné detaily fungovania jeho záhadných systémov sa bohužiaľ nedochovali, …
…ale vynálezcovia po sebe zanechali aspoň jeden výkres.
Isté je len to, že pre návrat do súčasnosti je treba stlačiť tlačidlo SNOOZE.
Skončil sa 12. záverečný deň tohtoročnej Školy majstrovania. Boli to fantastické dva týždne, na ktoré len tak ľahko nezabudneme. S deťmi bolo radosť pracovať. Na sumarizáciu mojich pocitov a zistení a plánov do budúcna si ešte nechám chvíľu času, nech sa mi to všetko rozleží v hlave a potom napíšem ešte jeden záverečný blog.
Zatiaľ, ďakujeme, že ste nás sledovali a držali nám palce. Každá vaša pozitívna reakcia nám dodávala energiu. Uvidíme sa pri nejakom ďalšom zaujímavom projekte.
Rasťo a Jana Geschwandtnerovci
