Well, here it is. The very last day of this year’s Tinkering School Bratislava. We have done two weeks of projects, designing, building and tinkering. Kids have a single day left during which they should finish the Time Machine project from yeasterday’s Day 11.
Kids woke up at about six thirty. When I woke up a little later girls were all excited to tell me that after I fell asleep last night they lit their torches and played cards. Mathias from the neighbouring tent joined them too. So that’s why there was so much giggling and whispering coming from their tent last night. Being my daugter, Pavla knew that I’d quickly fall asleep and they were scheming. Well, I’m curious to see how well will they do with the drills today when they stayed up late last night. Teresa had to wake up and leave even earlier because she is playing soccer for a team and they have a match abroad today. Well, today we will have to do without Teresa and Richard.
Po raňajkách sme si hneď dali zákusok – rozoberanie elektroniky. Budeme potrebovať súčiastky na Stroj času. Základné pravidlo pri rozoberaní: nepoužívať silu, ale rozum. Keď to niekto vedel zložiť, malo by to ísť aj rozložiť. Len treba nájsť všetky skrutky (niekedy skryté pod nálepkami alebo gumenými nožičkami), prípadne odistiť všetky západky.
Kým som sa venoval druhým, Tete rozobrala aj baterku z mobilu. Baterka je v podstate veľmi jednoduchá vec - články tvoria dva kovové prúžky namočené v elektrolyte a oddelené izolantom. Materiály použité v niektorých baterkách sú škodlivé pre životné prostredie, preto sme prúžky dali do sáčku a odložili k ostatným batériám, ktoré zanesieme na recykláciu do predajne elektrospotrebičov.
Adamko sa už pár dní tešil na to, ako rozoberie starý notebook, ktorý mal od tatina. Chvíľu nám trvalo, než sme vyriešili záhadu jeho otvárania. Zdalo sa, že všetky skrutky sú vyskrutkované, ale v strede niečo stále držalo. Nakoniec sme objavili ešte jednu skrutku dobre ukrytú z vrchnej strany pod klávesnicou. Potom sa už sezam sám otvoril.
Maťko Adamovi výdatne pomáha.
Pavla s Tete sa s chuťou pustili do starého kazeťáku. Kazeťáky sú vďačné na rozoberanie, pretože je v nich mnoho zaujímavých vecí: motorčeky, feritová anténa, veľa rôznych ozubených koliesok, tlačidlá, displeje, … Pavlina obľúbená disciplína je vyštikávanie válčekových kondenzátorov z plošného spoja. Výborne sa hodia na zalievané roboty.
Rozoberajú všetci, okrem Danka. Danko už pracuje na prístrojovej doske budúceho Stroja času. Každý stroj času potrebuje dve klávesnice a hlavne dostatočné chladenie. Pri prelete okolo Proxima Centauri býva niekedy horúco.Adamko už hľadá, ako by sa dostal k displeju. Ahááá, mini skrutky schované pod gumičkami.
Maťko sústredene otvára router. Bude tam niečo zaujímavé? Ukáže sa, že ani nie. Jedna doska s pár integrovanými obvodmi. Nuda.
To kazeťák, to je úplne iné kafe, …
… už pol hodinu na ňom robia traja skúsení chirurgovia a stále je čo vyštikávať. Kde len všetky tie kondenzátory dáme? Matúš si ich zatiaľ odkladá na viečko zo zaváraninového pohára.
Maťko sa pre zmenu pustil do ručného mixera. Ešte fungoval. Len ložisko na tyčke bolo poškodené. Vo vnútri nájdeme určite nejaký silný motor. Jéééj, však toto je lodička!
Maťko má plán. Lodičku si zoberie domov a s tatinom z nej spravia super ponorku. Oči mu svietia nadšením. Preskúmame aj reaktor budúcej ponorky. Rotor, stator, vinutie, uhlíky – to všetko máme doslova na dlani.
Čas na desiatu. Decká rýchlo doplnia hladinu cukru a letia späť k operačnému stolu.
Adamkovi sa konečne podarilo rozobrať displej. Z coolovej zväčšovacej fólie by bol dobrý štít na skafander.
V našom Stroji času sa ale bude cestovať bez skafandra. Ako by to vyzeralo, keby sme doleteli do starovekého Egypta v skafandri. Musíme byť hlavne nenápadní.
Adamko našiel vhodný mechanizmus na prekonanie rýchlosti svetla.
Keď sme už vybrali všetko, čo sme potrebovali, zvyšný šrot sme dali do vreca a pokračovali v konštrukcii Stroja času. Kostra brány na skoky v čase sa už začína rysovať. Hlavné dizajnérky teraz musia nájsť vhodnú polohu na umiestnenie prístrojového panelu. Je to tajné, preto všetci pomocníci musia mať zavreté oči.
Diskusia na tému koncového čísla tajného kódu, ktorý umožní vstup do časobrány, pokračuje. Danko, náš hlavný elektroinžinier vysvetľuje svoje argumenty, prečo by to mala byť dvojka.
Máme ešte veľa práce, ale po obede je treba zbaliť stany.
Nafukovacie karimatky sa najlepšie vyfukujú, keď si na ne sadnete. To všetci skúsení cestovatelia vedia. Maťka to ale trápiť nemusí. Jeho karimatka nie je nafukovacia.
Matúš je samostatná jednotka. Tak, ako si stan sám postavil, tak si ho aj bleskurýchlo zložil.
To Pavla s Tete, to je nerozlučná dvojka. Tie robia všetko spolu. Niet divu, poznajú sa už od materskej škôlky.
Čas sa nám kráti a na stroji času je ešte stále veľa roboty. Tete strihá z igelitových vriec pruhy, ktoré budú oddeľovať náš časopriestor od minulosti, či budúcnosti.
Maťko s Adamkom dokončili hrubú konštrukciu časobrány. Teraz ostáva dokončiť prístrojovú dosku a na bráne vyrobiť steny.
Danko inštaluje držiak na zasúvací čip. Naťukáte tajný kód (končiaci dvojkou) vložíte zasúvací čip a ten sa rozsvieti na modro, čo znamená, že môžete vstúpiť do medzipriestoru brány a navoliť si, kam chcete ísť a aké tam má byť počasie.
Adamko Danka pre istotu kontroluje, aby nedošlo k nejakému fatálnemu omylu.
Vstup do medzipriestoru brány bude modrý, vstup do iného času bude zelený, steny oranžové a strecha žltá. Nijak inak to predsa nemôže byť.
Adamko skúša prejsť cez časobránu, ale jasné, že to nefunguje, keď ešte nie je nainštalovaná prístrojová doska.
Začína sa nám povážlivo krátiť čas a ešte toľko je toho potrebné spraviť. Jana ide pomôcť pri dokončovaní prístrojovej dosky.
Jedna klávesnica nakoniec bude stačiť. Aspoň bude miesto na volič ročného obdobia a počasia. By ste sa čudovali, čo dokáže pár kondenzátorov, keď sa dobre zapoja.
Prístrojová doska sa zahusťuje. Pribudlo slúchadlo. Kto vie, do ktorého zúčtovacieho obdobia sa budú započítavať hovory z medzičasopriestoru.
Budeme potrebovať aj LEDky. Veľa LEDiek. Danko má na teraz práce s elektronikou dosť. Naučil Pavlu letovať a išiel si oddýchnuť k aku-vŕtačke.
Tete zaobstará vývesný štít, aby si niekto nepomýlil našu časobránu s telefónnou búdkou.
Všetky systémy fungujú! Len tlačidlo dážď nejako hapruje. Nevadí, budeme nateraz musieť vydržať bez dažďa. Necháme sa opršať doma. Dosku možno inštalovať.
Steny aj strecha je hotová a nápis visí. LEDky sú prichystané, stačí ich už len zapojiť. Danko ešte dorába skrinku na volič tajného vstupného kódu.
Skrinka je hotová, ale bohužiaľ, už ju nestihneme zapojiť. Rodičia sú už tu a nám sa minul čas. Chýbalo tak málo a mohli sme sa vydať do budúcnosti alebo do starovekého Egypta. Stroj času si teda bude musieť ešte počkať na dokončenie, pretože Majstri dnešným dňom ukončili svoju stáž na tomto výskumnom pracovisku a vrátili sa späť domov.
Ak by ste sa rozhodli Stroj času dokončiť, čaká tu na vás. Presné detaily fungovania jeho záhadných systémov sa bohužiaľ nedochovali, …
…ale vynálezcovia po sebe zanechali aspoň jeden výkres.
Isté je len to, že pre návrat do súčasnosti je treba stlačiť tlačidlo SNOOZE.
The last day of this year’s Tinkering School Bratislava is over. These were two fantastic weeks that we will long keep in our memories. Kids were fantastic and it was a pleasure working with them. To summarise my feelings and findings and to draw any plans for the future, I’ll allow my self a little bit of time to let the whole think sink in a bit. After that I’ll write one more concluding blog post.
But before that, thank you for following us a keeping your fingers crossed for us. Your every positive feedback encouraged us and gave us strength. Good buy at some other interesting project.
Rasto, Jana and Pavla Geschwandtner
