Máme tu druhý turnus a s ním nové deti. Teda až na Pavlu, ktorá zostáva aj na druhý turnus.
Po krátkom zoznámení sa s prostredím a vysvetlením pravidiel sme sa hneď vrhli na prvý projekt. Po minulotýždňovej fantastickej skúsenosti so stavaním stoličiek z preglejky a drevených blokov sme sa tento projekt rozhodli zopakovať aj tento týždeň. Vystačíme si s aku-vŕtačkami, skrutkami jednej dĺžky a pripraveným materiálom. Aku-vŕtačky sú vďačný nástroj a deti ho milujú.
Adamko s Maťkom sa rozhodli vzájomne si pomáhať a spolu vyrobiť dve stoličky.
Dano prišiel na to, že drevené bloky môže predĺžiť a vystužiť preglejkou.
Druhý Dano (ktorého sme sa dohodli volať Daniel) skúša inú taktiku – spájať bloky šikmým zaskrutkovaním skrutky. Po pár neúspešných pokusoch začína hľadať iné spôsoby spájania.
Pavla materiál dôverne pozná z minulého týždňa, a tak rýchlo zaškolí Terezku a Terezku Rebeku (ktorú sme sa dohodli volať Tete) a prezradí im svoje know-how. Dievčatá majú očividne plán, pretože rýchlo začali chŕliť štandardizované diely.
Riško sa nenechal strhńuť tým, čo vedľa neho tvoria dievčatá. Skúša svoju vlastnú konštrukciu.
Daniel sa rozhodol nechať nohý krátka a vystužiť sedadlo.
Terezka napreduje bleskovým tempom. Sedaciu časť bude mať o chvíľu hotovú. Materiálu je zatiaľ dosť.
Maťko s Adamom pracujú na dvoch stoličkách súčasne …
Striedajú sa aj pri držaní, aj pri vŕtačke.
Maťko, náš najmladší a vzrastom najmenší majster, dostastal našu najmenšiu aku-vrtačku a veľmi rýchlo sa s ňou zžil.
Spodok je vystužený, ale v zadu preglejka presahuje koniec. Čo s tým? Možno by sa tam dalo dať nejaké operadlo.
Terezka má stoličku hotovú. Je taká pevná, že by ste na ňu mohli posadiť tank. Teraz pri písaní blogu si uvedomujem, že Terezka už na Krúžku majstrovania raz jednu stoličku vyrobila. Bolo to z iného materiálu, ale princípy stavby stoličky jej zrejme utkveli v pamäti.
Po obede a krátkej pauze má aj Dano funkčný model. Operadlo namontoval mierne šikmo a malo to nečakane veľký vplyv na komfort. Jeho stolička bola jedna z najpohodlnejších. Tých šesť nôh vzniklo postupným rozširovaním. Čo ďalej Dano? Žeby niečo na písanie?
Riško má hotové sedaciu časť. Hmmm, a čo s tým teraz? Možnosti sú neobmedzené.
Dano sa rozhodol, že šesť nôh v podstate nepotrebuje. Dole s nimi. Deti sa dostávajú do fázy, kedy im už nie je ľúto vyskrutkovať pár skrutiek a pozmeniť svoj dizajn.
Teraz štafetu prebral Adam. Maťkovi sa oddychuje, keď si už má na čo sadnúť!
Daniel sa už má aj o čo oprieť. Na predlžovanie nôh na stoličke nemá chuť. Radšej spraví lehátko. “A čo keby sa to operadlo dalo nejako sklápať a tu by bol stojan na pohár.”
“Jasné, ta podpera v zadu by sa mohla sklápať. Ale o čo bude držať? Bojar neporadíš mi?”
“Možno keby tam boli takéto zarážky, …
Ale nie, urobíme to lepšie.” Do brainstormingu sa zapojil aj Dano.
Riško prirobil aj operadlo, ale ešte stále to nie je ono. Čo tomu chýba?
Danko rozmýšľa, ako vyrobiť otočný stojan tak, aby boli zároveň obe operadlá funkčné a pohodlné.
Riško pridáva operadlá.
Tááák a je to – polohovateľné lehátko so siedmimi polohami a sklopnou zadnou časťou. Ďakujem za pomoc, Bojar.
“Poďakovanie si nechaj. Radšej keby si mi dal z toho tvojho olovrantu!”
Olovrant – čas na domácu zmrzlinu od babičky.
Danko sedí v kresle s odklopenou príručnou písacou plochou s praktickým zakladačom na písacie potreby.
Dievčatá pracovali skryte pod strechou kôlne a vyšli na svetlo sveta s trojsedačkou. Zmrzlina im v kreslách očividne chutí. Záujemcov o dupľu bolo toľko, že dospelákom sa nič neušlo :-( V tomto teple sa niet čo čudovať.
Teplota vonku sa šplhá na neuveriteľných 37 stupňov. Ešte že sa môžeme schovať pod stromy a slnečníky.
Aj kačiatkam je v tieni lepšie.
Po olovrante, keď už mali niektorí svoje diela v podstate hotové, začali vznikať nové spojenectvá a z nich pramenili nové nápady.
Danko pomáha Riškovi s podperou na držiak na nápoje.
“Tak odtiaľto mi to nevypadne”. Slúži zároveň aj ako termoska.
“A za tú skrutku keď to potiahneš, tak sa ti ten držiak na pohár vysunie.”
Až teraz je to hotovo – zabudované výsuvné držiaky na nápoje. Neviem už, kto prišiel s týmto nápadom ako prvý, ale je to geniálne.
A má to aj poistku proti vypadnutiu.
Terezka pomáha Riškovi nainštalovať striešku. Ochrana proti slnku, dažďu a iným pohromám!
Teraz je to ešte len ono.
Spokojný Danko nám ešte predvedie jeho famózny polohovateľný mechanizmus, …
a ešte famóznejšie sklápanie pred uskladnením.
Je čas upratovať, pretože o chvíľu sú tu rodičia. Ako násjť v prachu skrutky, ktoré sa nám porozsýpali po zemi. Nie je nič jednoduchšie. Stačí použiť náš nový “detektor kovov”! Uhádnete, z čoho je vyrobený?
Stačí s tým takto pobehať po zemi …
… a detektor nájde všetko kovové.
Už sú tu rodičia, takže ešte treba všetko ukázať, predviesť a vyskúšať a potom už hajde domov.
Znovu sa mi potvrdilo, že výroba stoličiek z preglejky a drevených blokov je super aktivita. Stoličkou môže byť čokoľvek, od jednej latky s dvoma nohami, až po kráľovské kreslá so všetkými fičúrkami, takže nie je možné zlyhať. Pre deti je to zábava od začiatku až do konca a výsledok je vždy iný. Maťo a Adamko sú dôkazom, že vhodnú ľahkú aku-vŕtačku (tá naša ma 1 kg) zvládajú aj 7 ročné deti. Aktivita tiež vhodným štartérom pre náročnejšie veci, kde treba tímovú spoluprácu.
Dovidenia znovu zajtra.
